NAČO JE VIERA DOBRÁ?

            „Načo je viera dobrá? K čomu ju človek potrebuje?“ dostal som raz otázku od moderátora rozhlasovej diskusie, ktorý ju položil v domnienke, ako skvele mi nahral k evanjelizačným chválospevom, ktoré mali presvedčiť „neveriacich“.
            Ale ja neverím preto, lebo viera je na niečo dobrá, ale jednoducho preto, lebo som presvedčený, že to, čomu verím, je pravda. Odmietam hovoriť o viere ako obchodník vychvaľujúci výhody kúpy tovaru, ktorý ponúka. Možno by bez viery, predovšetkým bez morálnych záväzkov, ktoré z nej logicky vyplývajú, bol môj život v mnohom ľahší, nekomplikovanejší a atraktívnejší. Ale ja som nezačal veriť preto, „lebo mi to niečo dáva“ a „aby mi to niečo dávalo“, ale preto, lebo som pochopil určité veci a prijal ich aj s dôsledkami pre svoj život. Pokiaľ si človek volí svoje presvedčenie podľa toho, či mu to niečo prináša alebo nie, obávam sa, že si volí zle. V tom prípade je rozhodnutie sa „pre vieru“ výsledkom kalkulu podobného tomu, ako keď človek vypočítava výhody a nevýhody vstupu do nejakého zamestnania, klubu či politickej strany.
            Našťastie živá, skutočná viera neprichádza tak, že by sa človek musel alebo mohol príliš dlho rozhodovať, podobne ako sa nerozhoduje, či sa má zamilovať alebo nie. Zistí, že už verí, podobne ako zistí, že je zamilovaný. A rozumnejšie ako mudrovanie nad tým, ako sa to prihodilo, je oddať sa úplne logickej úvahe o tom, čo zo vzniknutej situácie pre jeho ďalší život vyplýva.
            A určite je nutný tiež rozhovor s rozumom a svedomím, aby rozlíšil – čo je niekedy ťažké a bolestné – skutočnú lásku a skutočnú vieru od „pobláznenia“, ktorému môže prepadnúť starnúci manžel fascinovaný mladou sekretárkou, či unavený kresťan ohromený dynamickosťou sekty či uhrančivým pohľadom a vtieravým hlasom samozvanej prorokyne.

                                                             (zdroj: Tomáš Halík, Stromu zbývá naděje, str. 214)